KTO SME A PREČO SI VYBRAŤ PRÁVE NÁS

 

Kolektív, ktorý dnes pracuje a tvorí pod značkou Mastermind.film  sa

začal  formovať v roku 2010 na Filmovej a Televíznej Fakulte VŠMU,  ale dotváral sa

aj neskôr, v profesionálnej praxi. Jadro tvoria manželia Gomolčákovci - Boris (réžia,

scenár, kamera, strih,  občas hudba a VFX) a Tina (produkcia, dramaturgia, foto,

storyboarding). K tímu sa často pridávajú špecialisti na zvuk a vizuálne efekty.

Niekedy tiež kameramani, piloti dronov, vedúci výroby, scénografi, alebo hudobní

skladatelia. Nie je nič, čo by naši kolegovia nezvládli.

Väčšinou sa však držíme filozofie: “všetko pod jednou strechou”, alebo aj: “všetko v

jednej hlave”. Ale to nie je jediný dôvod prečo Vám vieme poskytnúť najlepší

pomer ceny a výkonu na trhu. To, čo je pre Vás najdôležitejšie je totiž pre nás

najlacnejšie a zároveň  je našou najväčšou devízou. Myšlienky, nápady, obsah.

Ten pre nás vždy stojí pred formou. Obsah ako alfa a omega každého, aj toho 

najtriviálnejšieho dielka. Pre každého klienta dokážeme nájsť jeho bod rovnováhy 

medzi vtipnosťou a trápnosťou, originalitou a klišé, autenticitou a imidžovosťou.  


ČO ROBÍME

 

Väčšinu našich objednávok tvoria komerčné projekty, tj. webové promo značiek a

produktov vo forme videa.  Občas sa vyskytne hudobný klip, rozsiahlejší 

dokumentárny projekt, či požiadavka na fotografie. Pri práci je pre mňa, ako

scenáristu a režiséra, prvoradá požiadavka klienta, takmer vždy však ponúkam

vlastné riešenie a iný pohľad na veci. Rád pracujem s humorom a prekvapením a

keď mi klient nechá “voľné ruky”, často do diela vnášam svoj rukopis z

hraného filmu. 

 

PRE KOHO ROBÍME

Či ste malý, stredný podnikateľ, nadnárodná korporácia, garážová, či hviezdiaca

kapela, študujúci, či ostrieľaní filmári, nebojte sa nám napísať. Každý z týchto

prípadov spolupráce sme už v minulosti úspešne absolvovali.

 

 

NAŠE STRUČNÉ KURIKULUM
 
Boris (1989... )
 
Ako trojročný som povedal, že chcem byť "uežiséu hououových fiumou", ale nikto to vtedy nebual vážne. Začal som sa profilovať ako jazykár. V 1997. som nastúpil na jazykovú školu, ale už v 2001 som spolu so svojim otcom natočil a zostrihal prvý "film". Odvtedy idú tieto moje dve záľuby súbežne, často sa prekrývajú a dopĺňajú medzi sebou.
V 1998. ich ešte dopĺňa literárno-dramatický a v 2000. hudobný odbor na ZUŠ, ktorý ale ukončujem rok pred absolvovaním, pretože sa chcem vyhnúť absolventskému koncertu súčasne s maturitou. Na každom koncerte som sa dovtedy minimálne raz pomýlil. Niet divu. Mastermind a performer sú predsa dva opačné póly na MBTI škále.
V 2004 pokračujem na GJAK Košice - bilingválnom gymnázium a od 2008 na UPJŠ Košice ako študent prekladateľstva/tlmočníctva do angličtiny. 
V 2010 však moja túžba tvoriť a točiť preváži všetko ostatné a ja prestupujem do Bratislavy na odbor: Filmová a Televízna Réžia na FTF VŠMU. Stávam sa žiakom a po celú dobu piatich rokov zostávam pod vedením pána režiséra, docenta Dušana Trančíka, ktorý zráža môj manierizmus a tvorcovské ego na najnižšiu možnú hodnotu a často ma donúti siahnuť až na samé dno mojich schopností, za čo som mu dnes, s odstupom času samozrejme veľmi vďačný.
 
V 2011 ma prísnejšie pravidlá na filmovej a nedostatok kamarátov na Hudobnej fakulte donútia oprášiť svoje staré, viac/menej teoretické znalosti klavíra a tak  skladám svoju prvú filmovú hudbu ( Záhadná )
V 2012 mi zas pomôže angličtina a stávam sa úspešným žiadateľom o pobyt cez Erasmus. Odchádzam študovať na Falmouth University. Pomýlim si však odbor a tak namiesto réžie študujem filmovú kritiku. Keďže nemôžem nakrúcať filmy a neviem si zohnať brigádu, dlhý čas v Anglicku si krátim pouličným hraním na gitare. Tvorivý pretlak sa pretavuje do mojich prvých pesničiek a textov. ( Expres Falmouth - Smižany ) Po návrate domov mám so svojou kapelou Logické Slede & Guests niekoľko mini koncertov v Bratislave, ale ako som už spomínal, vystupovanie mi nie je súdené a tak moje skladby končia poväčšinou ako soundtracky k mojim filmom.
 
V roku 2013 získavam svoju najvýznamnejšiu cenu s bakalárskym filmom Pravá a Ľavá - Zvláštne uznanie za hraný film na festivale Áčko. Pri preberaní ceny som taký šokovaný, že sa zmôžem len na slová: "Ďakujem, teším sa." (Týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som sa v ten večer nepoďakoval).
 
 
V 2015 v spolupráci s Fullframe Studiom píšem, režírujem a sčasti strihám svoj prvý televízny projekt pre RTVS. Z dokumentárneho cyklu Hudba Made in Slovakia vyrábam celú prvú a neskôr aj časť tretej a štvrtej série.
 
V tom istom roku, prakticky hneď po škole, sa dostávam do kolotoča komerčnej videoprodukcie. Najväčšiu časť svojej práce realizujem pod záštitou tvorivého kolektívu Blue Space, ale vzácnu šancu, ako relatívnemu začiatočníkovi mi tiež dávajú spoločnosti: Breezy Men, Eallin Nomad, či podnikateľ a priekopník zdravého životného štýlu - Andrej Maťko.
 
Ako bežec na dlhé trate verím, že skrz komerčnú produkciu dokážem vybudovať personálne a technologické zázemie pre nakrúcanie vlastných filmov, tak nezávislo, ako to len pôjde. Samozrejme, nemalo by ísť o filmy "do šuflíka". Myslím si, že filmy, keďže sú robené ľuďmi, by mali byť predovšetkým pre ľudí, tj. zrozumiteľné, ale mali by tiež odrážať realitu, byť osobnou výpoveďou tvorcu, ale človeka majú aj baviť, donútiť ho zamyslieť sa, rozosmiať ho, rozplakať ho, vydesiť, či znechutiť, ideálne všetko naraz. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
(mar)Tina (1990... )

Moje umelecké prejavy siahaju až do doby, keď som ako ani nie dvojročná nakreslila mame srdiečko, ktoré sa navzdory detskej neohrabanosti a mierne roztrasenej linke naozaj podobalo na srdiečko. Aj ďalšia archivácia mojich kresieb a malovánok vyzerá, že som svoje vnímanie sveta vedela celkom dobre zachytiť  na papieri. Neskôr, keď sa mi otvoria brány školské, objavujem v sebe obrovský zápal pre učenie a túžbu po vedomostiach. Ako prváčka chodím s "darčekom od babky", kilovou encyklopédiou v podpazuší a dychtivo dopĺňam učitelkyne vety skákanim do reči. Ak by ste mi vtedy nasadili klobúk, meter od mojej hlavy by kričal "Bifľomor!". Celú základnú školu a časť strednej si žijem vo svojom fantazijnom svete, v knížkach alebo len snových predstavách. Keď je nádoba plná, formujú sa písané príbehy a kreslené obrázky.
V cca 15 rokoch absolvujem ZUŠ vo výtvarnom odbore, kde som predtým prijatá ako výnimka (som už príliš stará
na kompletné absolvovanie, absolvujem teda približne 2 a pol roka do absolventských skúšok). Ďalej svoj talent nerozvíjam a rozhodujem sa pre štúdium na gymnáziu. Dychtivosť po vedomostiach sa tentoraz bije s mojou lenivosťou a prebúdza sa moja silná tendencia uľahčiť si všetko co sa dá. Moja osobnosť je okresávaná bojovými podmienkami v školských kolektívoch, na ktoré som bohužial nemala od prvého stupňa ZŠ príliš šťastie. Vychádzam z toho ako silná individualistka, ktorá si stavia pomyselný múr pred vonkajším svetom a zbožňuje iba jednu - dve spriaznené duše. Do toho začína hrať tvrdšia hudba, pribudnú piercingy a tetovania.
Na vysokú školu nastupujem ako rebel. Na odbor psychológia ma nahovorí spolužiak, ktorý je trochu blázon. Páči sa mi to a dokonca tam nie je chémia a ani matika. Vysoká škola mi dala veľa, s odstupom času však vidím medzery v praktickej stránke, pre ktorú ma vôbec nepripravila. Bolo to jedno veľké čítanie teoretickej knižky a počúvanie prednášok (poväčšinou v hladine alfa). Moje schopnosti sa v psychológii určite uplatnia - viem počúvať, ale aj komunikovať. A najmä mám vycibrenú schopnosť analýzy. Čohokolvek, nielen ľudí. Dokážem sa preplávať more informácii a vyťažiť z nich to potrebné. Mám rýchle prsty a bleskový vnútorný skener. V toľkými nenávidenom systéme AIS som vždy prihlásena na odborné predmety a termíny skúšok ako prvá. Ako druhého stíham prihlásiť svojho 
blaznivého spolužiaka a tretia je spolužiačka, čo ma o to prosila tiež. Vážne zvažujem otvoriť si živnosť na sprostredkovanú prácu v AISe. 
Školu ukončujem titulom mgr. Skúšam sa aspoň obtrieť o psychologickú prax ako učiteľka psychológie na konzervatóriu. Popritom sa moje umelecké cítenie rozvíja povačšinou už len v pohodlnom a rýchlom médiu - fotografii. Moj budúci manžel mi vkladá do rúk "riadne delo". So svojim prirodzeným technickým cítením zvládam profesionálnu zrkadlovku behom pár hodín a v priebehu niekoľkých mesiacov už fotím "poriadne fotky".
Taktiež sa priúčam vo filmárskej brandži, na natáčaniach spolupracujem so svojim drahým vo všetkom od tvorby nápadov, cez produkciu, riešenie problémov, hľadania stratených drobností alebo stratených drahoceností mojim skoro manželom, sem tam stojím za kamerou alebo držím šibu. Myslíte, že som na psychológiu zabudla? Ba, využívam ju stále ;)